Obec Hatné vydala svoju novú monografiu:
Zostavovateľkami bola starostka obce Iveta Žilovcová a riaditeľka Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Petronela Rágulová. Práca na vydaní trvala takmer dva roky.
Čitatelia sa po úvodnom príhovore pani starostky môžu oboznámiť s históriou obecných symbolov – erbom, pečaťou a vlajkou a v krátkosti s prírodnými a hydrologickými pomermi malej dedinky v Marikovskej doline. Veľmi očakávanou je štúdia geológa a paleontológa Michala Seka, ktorá sa zaoberá geomorfologickými podmienkami obce. Vynikajú najmä dve skalné bralá, ktoré tvoria ucelený krinoidový komplex nazývaný Hrádok. Kapitolu o najstaršom osídlení obce z pohľadu archeológie spracovala archeologička a geologička dr. Andrea Slaná z Považského múzea. V krátkosti sa zmieňuje o vykonaných prieskumoch Š. Janšáka, A. Petrovského-Šichmana, J. Maleca, R. Huszára a P. Schreibera. Autorka uvádza, že najstaršie artefakty, ktoré sa v katastri obce našli, pochádzajú z eneolitu – neskorej doby kamennej (okolo 3000 pred n. l.). Čitateľov určite zaujme najstaršia fotografia Hrádku, ktorý v roku 1925 zvečnil známy slovenský archeológ, diplomat a spisovateľ Š. Janšák. Taktiež osviežujúco pôsobia dobové snímky skalných útvarov, ktoré urobil A. Petrovský-Šichman v 60. rokoch 20. storočia, teda ešte v pomerne zachovalom stave bez
náletových drevín. Jedna z jeho fotografií sa ocitla aj na obálke publikácie. Autorka so svojimi spolupracovníkmi publikuje aj terénne náčrty Hrádku a náčrt pôvodného osídlenia Hrádku II. Stredoveké dejiny na veľmi kvalitnej úrovni spracovali archivári. Dr. Drahomír Velička sa zaoberal obdobím od raného stredoveku po bitku pri Moháči
(1526), onomastickými prameňmi, donačnou listinou Karola Róberta a rodom Hatňanskovcov. Spolu s dr. Miroslavom Martinickým zostavili aj genealogický strom rodu z Hatného, ktorý dominoval danej lokalite i širšiemu regiónu v 15. storočí. Na obdobie neskorého feudalizmu (1526-1848) sa zameral ďalší skvelý archivár M. Martinický, ktorého štúdia dokladá fungovanie Hatného ako poddanskej obce Považskobystrického panstva. V neveľkej obci sapostupom času vytvorila pestrá sociálna štruktúra obyvateľstva (šľachtici – armalisti, slobodníci, poddaní). Prelomové obdobie 1848-1918 spracovala dr. Michaela Kerešová. Pani archivárka pútavým spôsobom približuje vlastnícke vzťahy v obci, územné
členenie afungovanie samosprávy. Zaujímavé sú údaje o živnostníkoch, mlynároch, vysťahovalectve,
období maďarizácie, podáva tiež prehľad obyvateľov obce, ktorí padli v 1. svetovej vojne. Dejiny obce počas 20. storočia spracovali prehľadným spôsobom archivárky považskobystrického archívu – Michaela Košová (1918-1948) a Helena Hollá (1948-1990). Po kapitolách o náboženskom živote hatnianskych obyvateľov a nešťastnom osude židovských obyvateľov nasleduje kapitola o školstve a vzdelávaní v Hatnom od autoriek M. Kerešovej, M. Košovej a Mariky Hajdúchovej. Potrebná fotodokumentácia vychádza z Kroniky Štátnej ľudovej školy v Hatnom, archívnych fondov a súkromných zdrojov. Nasledujú kapitoly o požiaroch a činnosti hasičov, športe a telovýchove. Uceleným spôsobom je spracovaná téma ľudovej kultúry – etnologička P. Rágulová podáva obraz ľudovej architektúry, odevu
a zvykoslovia kalendárneho i rodinného cyklu. Povesti z Hatného zachytil a literárne spracoval Štefan Meliš. Kniha má 272 strán, formát A4 a pevnú väzbu. Graficky knihu spracovali Vladimír Šimík a Juraj Hlavna.
Vydavateľom publikácie Hatné 1321-2021 je obec Hatné s finančným príspevkom Trenčianskeho samosprávneho kraja. Záujemcovia si publikáciu od 12.12.2022 môžu zakúpiť na Obecnom úrade v Hatnom.
Fotogaléria
